Komplikácie po BCG, chronické infekcie po ďalích vakcínach
mamina z Martina
15. marec 2011
Sme rodicia 9-mesacnej dcerky. Predtym, ako sa narodila, som sa
velmi nezaujimala o povinne ockovanie deti a asi to bola velka chyba.
Uz ked som
bola tehotna, velmi ma prekvapila moja gynekologicka, ktora mi pocas 1
prehliadky oznamila, ze ma povinnost ma informovat, ze vsetky tehotne
zeny sa maju dat zaockovat proti chripke. Bolo to v obdobi tzv.
prasacej chripky. Nastastie, co ma velmi milo prekvapilo bolo, ze ona
sama mi povedala, ze taketo ockvoanie mi vsak vobec neodporuca. Ja som
bola presvedcena "bojovat" a zaockovat sa nedat. Nastastie, nebolo to
nutne.
Ked sa narodila moja dcerka, este v porodnici ju na 4. den zaockovali
proti TBC. Ako cerstva mamicka prveho babatka som netusila, o co
konkretne ide. Malicka to znasala dobre, iba trosku zamrnkala. 6
tyzdnov sa nedialo nic. Potom sa jej na rucicke zjavila reakcia.
Najskor len malicka, p. doktorka povedala, ze to je v poriadku, ze to
je znak, ze vakcina ucinkuje. Ale reakcia sa zacala zvacsovat, rucicka
zacala hnisat. Nebolo to nic
katastrofalne v porovani s tym, co sme poculi v plucnej ambulancii, kam
sme museli potom pravidelne kazdy tyzden chodit na precistovanie.
Dcerke vzdy vytlacili z rany hnis, museli sme jej to natierat
framykoinom a susit liehom. Na onu kalmetizaciu sme chodili asi 5x.
Pani, ktora tam pracovala s
tymito babatkami, nam hovorila, ze je to cosi strasne, ze boli zakupene
akesi nove vakciny z Ruska, ktore su velmi zle znasane, ze tam je
tyzdenne
asi 80 deti s problemami, ake mame aj my. Ale ze vacsina tych deticiek
to ma este horsie. Udajne niektorym musia nasadit lieky proti
tuberkuloze
(6-tyzdnove babatka). Nastastie, az taketo problemy sme nemali. Avsak
cervenu rucicku ma dcerka stale (9 mesiacov po ockovani). Vo svojom
okoli
poznam asi len 1 mamicku, ktora NEMALA problem s ockovanim proti
tuberkuloze. Vsetci ostatni problem mali a maju znamych, priatelov alebo
pribuznych, ktori problemy mali tiez. Pocnuc zapalenymi a zahnisanymi
ranami, cez zdurene uzliny a konciac hrckami. Dokonca 1 mamicka ma
znamu s dietatkom, ktoremu sa urobil zhubny nador. Clovek sice nemusi
vsetkemu verit, ale ako sa hovori, bez vetra sa listok nepohne. A tych
pripadov je podla mna prilis vela, aby nesuviseli s ockovanim...
Kedze sme mali problem s rucickou, dcerke bolo o mesiac posunute
ockovanie hexavakcinou a prevenarom. Zaockovali ju v 4. mesiaci
zaciatkom oktobra. Po nasej skusenosti s TBC som sa trochu bala. Ale
dcerka bola inak zdrava a tak som sa modlila a verila, ze to dobre
dopadne. Bala som sa, ze dostane teploty alebo bude nekludna a
nervozna. Ostatne vedlajsie ucinky som radsej nechala zahmlene kdesi vo
svojej mysli. Radsej som na ne nemyslela. Ale aj tak som sa bala, ze co
ak... Napodiv, samotne ockovanie dcerka opat znasala dobre. Ani
nezamrnkala. P. doktorka nas vybavila liekmi proti teplote, alergii a
pod. a dala nam rady, co mame robit, ak by sa vyskytli nejake reakcie.
Z opisovanych a v letaku uvedenych reakcii sa nevyskytlo nic. Ziadna
teplota, opuch v mieste vpichu, neklud. Akurat trosku ospalost par
hodin po vakcine. Nic... az na druhy den. Nasa inak celkom zdrava
dcerka zacala soplit. Clovek by si povedal, ze nic vazne, nic
neobvykle. Na oktober bezne. Soplikov mala neurekom, my - neskuseni
rodicia, sme bezali do lekarne kupit odsavacku na vysavac. S obrovskym
strachom sme odsavali nostek snad kazdych 15 minut. Neustale ho mala
plny. Vo dne - v noci. Bol vikend. V pondelok sme sli k doktorke.
Vsetko ciste, ziadna teplota, nic. "Len" tie sopliky. Presli o 3
tyzdne. Mysleli sme si, ze prechladla. Ja som mala niekde v podvedomi
stale nejaku kontrolku, ze to je z toho ockovania. Nemala predsa kde
prechladnut, v nasom okoli nebol nikto chory ani prechladnuty...
O mesiac po prvom ockovani sme sli na 2. davku. Povedala som p.
doktorke, ze dcerka este nie je celkom zdrava, ze tie sopliky este
trochu ma. Rozhodla sa s ockovanim pockat. Este raz ju prezrela a
skonstatovala, ze jej naozaj nic nie je (musim povedat, ze mame naozaj
doslednu pani doktorku), takze snad by sme dcerku zaockovat mohli. Bola
som zo vsetkeho taka dezorientovana, ze napriek nejakemu mojmu
vnutornemu presvedceniu som suhlasila. Na druhy den sa kolotoc soplikov
vratil! Zase sme po tyzdni odlozeneho vysavaca museli ho znovu
vytiahnut (to bolo v novembri). S dvojtyzdnovou prestavkou bez vysavaca
sme tyzden pred Vianocami isli k p. doktorke so starym znamym problemom
- sopliky. Kvantum soplikov. A pridruzeny kasel. Skoncili sme v
nemocnici s obstrukcnou bronchitidou a nasa dceka stravila svoj prvy
Stedry den v zivote v nemocnici. Pustili nas vecer po 3 dnoch. Dnes je
13. marec a od Vianoc sme mali vysavac odlozeny tyzden a pol. Suma
sumarum, od oktobra sme asi 3,5 tyzdna bez vysavaca, inak stale dcerka
sopli. Odsavat nostek jej v najakutnejsom obdobi treba aj kazdych 10
minut. Odsavacka je vzdy plna.
Som presvedcena, ze za tieto problemy moze ockovanie! Nemam na to
dokaz, nie som lekar ani vedec. Som len matka, ktora do ockovania mala
zdrave dieta. Ale dakujem Bohu, ze mame "len" tie sopliky a "len"
hroziacu obstrukcnu bronchitidu, su deticky, ktore su na tom este
horsie. Momentalne nam bezi 3. tyzden "s vysavacom". Pozvanku na 3.
davku hexavakciny a prevenaru mame na maj. Uz teraz sa bojim, co to
bude. Chcem nejako skusit aspon presvedcit p. doktorku, nech nam to
posunie na neskor, kym dcerka trosku zosilnie a vyrastie. A dufam, ze
to pojde nejako odkladat. Som z toho zmatena a neviem, co robit. Prave
v mediach prebehla informacia o prevenare a jeho osude vo Francuzsku. A
co nase deti???
RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk
|