Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania

Hlavná stránka
Kto sme
Otázky
Kontakt
Dokumenty
Zdroje
Legislatíva
Svedectvá
Udalosti
jazyk: [EN]English
jazyk: [DE]Deutch

ROZALIO
Očkovanie.org

Často kladené otázky


  1. Kto ste?
  2. Chcete zakázať očkovanie?
  3. Prečo je sloboda taká dôležitá?
  4. Čo teda navrhujete?
  5. Čo ak budú neočkovaní ohrozovať očkovaných?
  6. Ak sa zaočkuje väčšina, všetci sú chránení?
  7. Očkovanie vraj vytlačilo nebezpečné choroby. Čo ak sa vrátia?
  8. Očkovanie predsa posilňuje imunitný systém?
  9. Nežiadúcich účinkov je veľmi málo
  10. Ako hlásiť nežiadúci účinok?
  11. Súvisí očkovanie s autizmom?
  12. Osýpky zabijú ročne desaťtisíce ľudí!
  13. Kiahne sú predsa veľkým úspechom očkovania!
  14. Obrnu sme porazili vďaka očkovaniu. Alebo nie?
  15. Nebojíte sa tetanu?
  16. Odborníci vraj jednohlasne schvaľujú očkovanie...
  17. Ste proti všetkým vakcínam?
  18. Dobre. Ak bude očkovanie dobrovoľné, nemal by si neočkovaný človek hradiť prípadnú liečbu?
  19. Ak sa nezaočkujeme, čo nás ochráni pred chorobami?
  20. Čo treba vedieť o odmietnutí / odklade očkovania?
  21. Chcem sa dozvedieť viac

  • Kto ste?

Sme bežní ľudia s rôznym profesným zameraním. Spájajú nás ciele:

-Presadiť slobodu voľby v očkovaní
-Presadiť odškodňovanie obetí očkovania
-Získavať a šíriť informácie.

Mnohí z nás spoznali očkovanie z horšej stránky, nezriedka aj s vážnymi následkami. Propagácia očkovania je dostatočná, až nadmerná, preto sa zameriavame na informácie o negatívach, ktoré sú zvyčajne zamlčované, zľahčované a ignorované. Iba pri úplných informáciách sa dajú robiť zodpovedné rozhodnutia.

  • Chcete zakázať očkovanie?

Nie.
Chceme, aby prestalo byť vynucované. Chceme viac informácií. Sme presvedčení, že očkovanie sa môže vykonávať len na základe slobodného rozhodnutia, a po dôkladnom poučení o možných prínosoch i rizikách. Nikto nesmie byť diskriminovaný na základe tohto rozhodnutia.

  • Prečo je sloboda taká dôležitá?

Medicína nikdy nebola a nebude neomylná. Hoci sa očkovanie vykonáva rutinne, je to vždy vážny zákrok, ktorý významne ovplyvňuje zdravie, a to aj negatívne, dokonca trvale. Zriedkavo môže očkovanie spôsobiť aj smrť.

V súčasnom systéme sa jednotlivcovi upiera právo rozhodnúť, či je ochotný podstúpiť tieto riziká, akokoľvek zriedkavé sa môžu javiť. Treba podotknúť, že dokázateľne nie sú také zriedkavé, ako ukazujú úradné vyhlásenia. Situácia je skreslená aj nízkym povedomím lekárov i pacientov.

  • Čo teda navrhujete?

Zastávame model uplatňovaný v demokraciách, napríklad Nemecku. Očkovanie iba odporúčané. Odporúčané vakcíny plne hradí štát a obete sú odškodňované. Každý si slobodne vyberie, či, kedy a v akom rozsahu sa zaočkuje. Ostatné vakcíny si musia hradiť pacienti, tak ako je to aj u nás. Zaočkovanosť je v týchto krajinách vysoká.

  • Čo ak budú neočkovaní ohrozovať očkovaných?

      • Skúsenosti z krajín EÚ tomu nenasvedčujú. Napríklad v Británii je očkovanie nepovinné už 100 rokov. Nikto sa azda nebojí cestovať ani do Nemecka či Rakúska. Napokon, každý sa môže zaočkovať a ak očkovanie skutočne chráni, tak sa predsa už nemá čoho obávať. Každý človek je zodpovedný za seba a svoje zdravie; u detí je zodpovednosť prenesená na rodičov.
      • Obávať by sa mohli skôr neočkovaní ľudia, pretože "nie sú chránení". Po niektorých vakcínach práve očkovaní ľudia šíria vo svojom okolí živé vírusy, čo môže byť nebezpečné napr. pre tehotné ženy v ich okolí (MMR, živá polio vakcína,...) Odolnosť je však v skutočnosti omnoho zložitejšia otázka a nedá sa zúžiť len na vakcíny.
      • Väčšina povinných vakcín v skutočnosti nechráni pred šírením nákazy ale len zabraňujú najťažším formám ochorenia - vo všeobecnosti sa dá povedať, že očkovanie chráni len očkovaného (ak vôbec). Máme sa azda báť každý každého? Práve strachom sa presadzuje očkovanie.

  • Ak sa zaočkuje väčšina, všetci sú chránení?

Teória kolektívnej imunity je síce populárna, no v praxi sa nepotvrdila. Dokonca sa zdá, že práve vysoko zaočkované populácie sú náchylnejšie na vznik epidémií.
  • Je iba ilúziou, že väčšina ľudí je dnes imúnna vďaka očkovaniu. Skutočnosť je taká, že rozsah očkovania bol v minulosti omnoho menší, takže veľká časť dospelých nebola očkovaná proti všetkým chorobám, ktoré sa dnes očkujú u malých detí.
  • Dokonca aj u mnohých z tých ochorení, ktoré sa očkujú dlhodobo, väčšina obyvateľstva už zrejme nemá žiadnu odolnosť z očkovania, pretože tá len zriedkavo trvá dlhšie než 5-10 rokov, ak vôbec nejaká bola.
  • Účinnosť jednotlivých vakcín je rôzna, maximom je približne 85%, zvyčajne však menej. Dôkazy o skutočnej účinnosti jednotlivých vakcín sú celkovo slabé.
  • Mikróby chcú prežiť, preto mutujú. Novorozvinuté kmene vakcíny nezachytávajú. Často sa to deje práve vo vysoko preočkovaných populáciách. Výrobcom trvá určitý čas, kým zmenia zloženie vakcín. Staršie očkovania môžu byť rovnako bezcenné ako nové.
  • Väčšina povinných vakcín má za cieľ len zmierniť priebeh ochorenia u očkovaného a nie je preukázané, že by bránili šíreniu ochorenia. U niektorých je to dokonca z princípu vylúčené (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, polio-v súčasnosti používaná, TBC,...)
Zhrnutie: Významná časť populácie ani dnes nie je odolná. Pri určitých chorobách dokonca ide o väčšinu obyvateľstva. Aj očkovaní môžu efektívne šíriť nákazu. Celkové posilňovanie imunity je preto dôležitejšie, než neustále očkovanie novými vakcínami.

  • Očkovanie vraj vytlačilo nebezpečné choroby. Čo ak sa vrátia?

Je to bežná a všeobecne rozšírená predstava, avšak ide skôr o populárnu rozprávku, pretože nemá podporu v skutočných dátach.

Väčšina ochorení klesala posledných 200 rokov, vďaka zlepšeniam hygieny, sanitácie, výživy. Masové očkovanie sa objavilo až v 50. rokoch 20. storočia, čiže v čase, keď mali najväčší pokles už za sebou, a nemalo naň priaznivý vplyv. Rovnako klesali aj choroby, voči ktorým neexistuje vakcína. Ďalším dôvodom "papierového" poklesu je pod-hlasovanie a používanie príbuzných diagnóz u očkovaných detí - lekári sa zdráhajú napísať diagnózu ochorenia, proti ktorému bolo dieťa očkované, skôr majú tendenciu ho automaticky vylúčiť a napísať iné, podobné ochorenie.

Preto sa neobávame, že by hrozil návrat ochorení kvôli neočkovaniu. Zdravotný stav obyvateľstva by mohlo ohroziť skôr zhoršenie hygieny, sanitácie, výživy, a tiež podkopávanie imunity neuváženými lekárskymi zásahmi, ako sú napríklad nadmerné používanie antibiotík a očkovania.

Práve nadmerné očkovanie vyčerpáva imunitný systém a vytvára pôdu pre nové vážne ochorenia. Koncept neustáleho očkovania nemá žiadne medze. Existujú tisíce chorôb, a aj celkom banálne choroby dokážu za určitých výnimočných podmienok zabiť. Budeme sa preto všetci plošne očkovať každou novou vakcínou?

  • Očkovanie predsa posilňuje imunitný systém?

Tento názor nie je vedecky dokázaný a je už prekonaný. Očkovanie neposilňuje imunitný systém, iba posúva imunitnú rovnováhu od Th1 (všeobecnej-bunkovej) smerom ku Th2 (špecifickej-protilátkovej) imunite. Dôsledkom je menej prejavov akútnej zápalovej reakcie, čiže zdanlivo menšia chorobnosť, no zároveň väčšia miera chronických a alergických prejavov.

Zvlášť škodlivé je to pri malých deťoch, ktoré sú od narodenia prirodzene naklonené skôr ku Th2. Očkovanie teda ešte viac podkopáva ich odolnosť voči bežným chorobám, bráni rozvinutiu dôležitej Th1 zložky imunity a môže zhoršiť alebo vyprovokovať alergické a autoimúnne ochorenia.

Ďalším aspektom je efekt "negatívnej fázy", kedy práve v týždňoch po očkovaní je človek zraniteľnejší voči akýmkoľnek ochoreniam. Táto vlastnosť - potlačenie imunity - sa v rôznej miere potvrdila u mnohých vakcín, niektoré parametre imunitného systému môžu po očkovaní dočasne pripomínať AIDS.

  • Nežiaducich účinkov je veľmi málo

    • V skutočnosti sa jednoducho nehlásia a bagatelizujú. Podľa oficiálnych odhadov je hlásených menej než 1% nežiaducich účinkov akýchkoľvek liekov. Pri očkovaní je toto číslo pravdepodobne nižšie, keďže pacienti aj lekári veria, že nežiadúce účinky "prakticky neexistujú" a tak si ich nedávajú do súvislosti s očkovaní.
    • Pacient nebýva poučený ani len o tých nežiaducich účinkoch, ktoré sa priamo uvádzajú v príbalovom letáku, preto si zdanlivo nesúvisiace ťažkosti jednoducho nedá do súvislosti s očkovaním. Keď je pacient (alebo rodič dieťaťa) poučený o všetkých pozorovaných nežiaducich účinkoch, nežiaduce účinky sú odrazu mimoriadne časté.
    • Niektoré chronické nežiaduce účinky sa prejavia po týždňoch, dokonca mesiacoch, kedy pacient už dávno zabudol, že bol očkovaný.
    • Ak sa očkuje malé dieťa, nedokáže povedať, čo ho bolí, a plač sa mylne prisudzuje zúbkom alebo kolike.
    • Zvyčajne sťažnosť pacienta na nežiaduci účinok vakcíny lekár jednoducho odmietne ako "nesúvisiaci" a nikde nehlási, hoci jeho povinnosťou nie je skúmať, ale hlásiť. Motívy môžu byť rôzne: zažité presvedčenie, že vakcíny zachraňujú životy a teda nemôžu ublížiť; viera že nežiaduce účinky sú "také zriedkavé že vlastne ani neexistujú" resp. že "sa s nimi určite jeho pacient nestretne"; faktická neznalosť možných nežiaducich účinkov vakcíny ktorú podáva; strach pred možnými negatívnymi zisteniami s ktorými by sa musel vnútorne  vysporiadať; zakrytie svojho odborného zlyhania ak napr. očkoval dieťa napriek kontraindikáciám; a samozrejme mnohé iné.
    • Niektorí lekári síce súvislosť s vakcínou ústne priznajú, no nie sú ochotní "dať to na papier".
    • Aj z toho mizivého percenta nežiaducich účinkov, ktoré si pacient všimol a lekár uznal a zapísal do zdravotnej dokumentácie, len 3% sú ohlásené Úradu verejného zdravotníctva.
    • Úrad verejného zdravotníctva zoznam ďalej rázne zoškrtá o prípady, ktoré považuje za "nesúvisiace". Podľa verejných vyhlásení predstaviteľov môžeme dôvodne predpokladať, že čím závažnejší následok, tým menšiu má šancu na uznanie súvislosti s vakcínou.
    • Výsledkom celého procesu je, že papierovo nežiaduce účinky takmer neexistujú.
    • Príkladom, ako v skutočnosti nefunguje systém ohlasovania, je vakcína proti chrípke Helena Hudecová z ÚVZ SR tvrdí, že "za posledných 5 chrípkových sezón sa vyskytli iba dva nežiaduce účinky očkovania, aj to očakávané". Poďme teda počítať. V rokoch 2006-2011 bolo zaočkovaných cca 600000, cca 687000, 692217, 669 531 a cca 492000 obyvateľov. To znamená spolu 3141000. Podľa príbalových letákov vakcín, ktorý obsahuje predovšetkým pomerne spoľahlivé dáta z klinických štúdií, niektoré nežiaduce účinky nastávajú u viac než 10% zaočkovaných, niektoré u 1-10% a sú tu aj vážne, ktoré nastávajú u 0,1-0,001% očkovaných. Takže za 5 rokov muselo nastať vyše 314000 ľahších, vyše 31400 mierne ťažších a 3-300 ťažkých nežiaducich účinkov. Ohlásené sú dokopy 2. To znamená, že miera ohlasovania je cca 1:172000. Inými slovami, na jeden ohlásený nežiaduci účinok pripadá na Slovensku vyše stosedemdesiattisíc neohlásených..

  • Ako hlásiť nežiaduci účinok?

    • Nie je potrebné dokazovať súvislosť, hlási sa už samotné podozrenie, že nežiaducu reakciu spôsobil liek. Hlásiť môže lekár alebo aj pacient. Používa sa na to tlačivo ŠÚKL, ktoré po vyplnení treba poslať na adresu uvedenú v tlačive.

  • Osýpky zabijú ročne desaťtisíce ľudí!

Takéto štatistiky sú obyčajným zastrašovaním. Príčinou chorobnosti a úmrtnosti v rozvojových krajinách nie sú detské choroby, ale zúfalá úroveň hygieny, sanitácie a výživy. V takýchto podmienkach (vyhladnutí ľudia bez pitnej vody a bez možnosti základnej hygieny) môže byť smrteľnou ktorákoľvek choroba. Mali by sme sa radšej zaoberať relevantnými údajmi z rozvinutých krajín a nepodliehať nedôstojným manipuláciám. Osýpky u zdravého, dobre živeného dieťaťa nie sú nebezpečné. Rizikovými faktormi osýpok sú nedostatok vitamínov A a C a zrážanie horúčky liekmi.

  • Kiahne sú predsa veľkým úspechom očkovania!

Tvrdí sa to často, avšak historické dokumenty tento názor nepodporujú. Všetky infekčné ochorenia vrátane kiahní boli na ústupe už pred plošným očkovaním, vďaka zlepšeniam hygieny, sanitácie, výživy. Očkovanie proti kiahňam sa síce vykonávalo s veľkým nadšením, no zároveň budilo vážne námietky u odbornej i laickej verejnosti, pretože v mnohých krajinách drasticky zhoršilo chorobnosť i úmrtnosť. Po desaťročia bola úmrtnosť na očkovanie vyššia než úmrtnosť na kiahne.

  • Obrnu sme porazili vďaka očkovaniu. Alebo nie?

Polio je bolestnou kapitolou očkovania. Zmenou diagnostických kritérií sa v niektorých krajinách vyrobila priaznivá štatistika napriek tomu, že obidva typy vakcíny spôsobovali obrnu, často dokonca vo väčšej miere, než choroba samotná. Na Slovensku sa ochorenie nevyskytuje od roku 1960, no vakcínová obrna (VAPP) pokračovala. Vakcína spôsobovala šírenie živého vírusu na blízke osoby, a keďže boli zaznamenané mutácie vírusu a hrozba závažných ochorení, musela byť v roku 2005 stiahnutá aj v SR (ako v jednej z posledných krajín Európy).

Nedostatky výrobného procesu vakcíny a ignorácia na strane WHO a zdravotníckych autorít spôsobili nakazenie stoviek miliónov ľudí opičím vírusom SV40, ktorý sa rozšíril aj v strednej Európe. Tento vírus spôsobuje rakovinu, predovšetkým mozgu, kostí, pľúc a lymfatického systému.

  • Nebojíte sa tetanu?

Rešpekt pred ochorením je prirodzená vec. Farmakopriemysel však cielene rozosieva do myslí ľudí paniku. Strach je zakorenený tak hlboko, že aj mnohí kritici očkovania sa očkujú aspoň proti tetanu.

Informácie pomáhajú zmysluplne čeliť strachu a riziku. Tetanus je zriedkavé, no bezpochyby vážne ochorenie, v 5-10% prípadov až smrteľné (pri zlej liečbe je úmrtnosť ešte omnoho vyššia). Najlepšou prevenciou je dôkladné vyčistenie a dezinfekcia každej rany. Nad účinnosťou očkovania však existujú oddávna vážne, nezodpovedané otázky. Lekári nepoznajú dostatočne všetky možnosti liečby.

  • Odborníci vraj jednohlasne schvaľujú očkovanie...

Názory sú v skutočnosti rozmanité. Lekári dostanú počas štúdia len málo informácií o očkovaní a sú neustále vychovaní k pozitívnemu, až nekritickému postoju, ktorý je príznačný aj pre subjekty závislé od financií výrobcov, ako aj spriaznené vládne a nadnárodné inštitúcie. Nájdu sa však aj odborníci s opatrnými a niekedy aj veľmi kritickými názormi, a žiaľ, práve tie bývajú omnoho bližšie k preukázateľným faktom.

Vedľajšie účinky vakcín sú zdokumentované v odbornej literatúre. Tisícky poškodení bolo súdne a znalecky preukázaných. Systémy hlásenia vedľajších účinkov obsahujú desaťtisíce prípadov, hoci pokrývajú len malú časť skutočného výskytu vedľajších účinkov. Testy bezpečnosti bývajú krátkodobé a malé. Mechanizmus účinku vakcín nie je dostatočne preskúmaný, vplyv vakcín na celkový dlhodobý zdravotný stav obyvateľstva je v podstate neznámy. Tieto fakty, spolu s našimi ľudskými skúsenosťami, ukazujú na omnoho hlbší problém, než sú úrady ochotné pripustiť. Znepokojivé je o to viac, že obeťami akýchkoľvek omylov sú najmä bezbranné deti a následky sa môžu objaviť veľmi neskoro. Nezriedka sa prizná nebezpečnosť alebo neúčinnosť konkrétnej vakcíny až po rokoch masového používania.

  • Ste proti všetkým vakcínam?

Názory členov nášho združenia sú rôzne, avšak zásadne namietame proti:
  • Očkovaniu príliš malých detí. Do 2 rokov sa najviac vyvíja imunitná a nervová sústava, takže akékoľvek nežiadúce účinky sú v tomto veku najhoršie. Japonsko v roku 1975 upustilo od očkovania detí do 2 rokov, hoci neskôr v roku 1988 ho opäť povolilo.
  • Kumulácii mnohých vakcín naraz. Je to priveľká záťaž pre nezrelý imunitný systém malého dieťaťa.
  • Zbytočným vakcínam. Niektoré vakcíny sú pre malé deti plošne zbytočné (hepatitída B). Voči vakcíne osýpky-mumps-rubeola sú vážne námietky, pretože odsúva ľahké detské ochorenia do vyššieho veku, kedy je väčšie riziko komplikácií. Čierny kašeľ je nebezpečný vo veku do 6 mesiacov, kedy však očkovanie nechráni, alebo len obmedzene (prvá dávka v 3 mesiacoch...). Očkovanie by malo plne chrániť od 1 roku (po tretej dávke vakcíny), avšak vtedy už nejde o natoľko závažné ochorenie. Aj ďalšie vakcíny majú svoje "háčiky".
  • Nebezpečným prísadám vakcín. Vakcíny obsahujú prudko jedovaté a rakovinotvorné látky, v škodlivých množstvách. Takéto látky by sa v liekoch vôbec nemali vyskytovať. Ich podávanie malým deťom je cynické. Nebezpečné sú tiež kontaminujúce zvieracie vírusy, ktoré sa do vakcín dostávajú pri výrobnom procese. Môžu spôsobovať rakovinu.
  • Zatajovaniu zložiek vakcín a nežiaducich účinkov, ako sa to na Slovensku deje v prípade viacerých detských vakcín.
  • Používaniu vakcín, vyrobených nehumánnym, nedôstojným spôsobom. Niektoré vakcíny sú pestované na umelo potratených bábätkách, na ľudských nádorových bunkách, alebo na trpiacich zvieratách. Všetky tieto metódy sú nedôstojné, navyše predstavujú riziko prenosu známych alebo neznámych faktorov ochorení. Niektoré nové vakcíny sa vyrábajú metódou génového inžinierstva a ich dlhodobá bezpečnosť nebola dostatočne preukázaná.
Preto zhromažďujeme informácie a zdroje, ktoré pomáhajú ľuďom pri rozhodovaní, aké riziko pre nich predstavuje ochorenie, aké vakcína, a aké iné možnosti prevencie a liečby existujú.

  • Dobre. Ak bude očkovanie dobrovoľné, nemal by si neočkovaný človek hradiť prípadnú liečbu?

  • Táto otázka sa týka princípu solidarity v zdravotnom systéme. Existujú príklady, kedy ani vyložene rizikové správanie nevedie ku podobným sankciám. Napríklad fajčiari ani alkoholici si nemusia hradiť liečbu rakoviny, kardiaci či diabetici nedodržiavajúci životosprávu si nemusia hradiť celú liečbu apod.
  • Neočkovanie sa nedá považovať za rizikové správanie. Naopak, môže u konkrétnych ľudí predísť rozvinutiu vážnych chronických ochorení, ako je potravinová alergia, autizmus, ADHD, astma, ekzémy, roztrúsená skleróza, cukrovka. Tieto sú pre spoločnosť omnoho nákladnejšie a častejšie, než prípady ochorenia neočkovaných ľudí na niektorú chorobu z "povinného" kalendára.
  • Dopredu sa nedá zistiť, či najbližšie očkovanie vyvolá alebo nevyvolá niektoré z týchto ochorení, hoci ľudia s poruchami imunity (vrátane alergií a ekzémov) v rodine sú všeobecne pod vyšším rizikom.
  • Očkovanie nezaručuje ochranu, takže nie je isté, že by sa u konkrétneho jedinca dalo ochoreniu vyhnúť.
  • Ak by sme otvorili túto otázku, museli by sme otvoriť ďalšie súvisiace otázky:
    • Kto uhradí náklady na liečbu, ak očkovaný ochorie na predmetnú chorobu?
    • Kto uhradí náklady na liečbu poškodení očkovaním? Ak bude očkovanie dobrovoľné a pacient sa slobodne rozhodne, poučený o možných prínosoch a rizikách, nemal by niesť zodpovednosť za prípadné následky? Niektoré deti po očkovaní BCG musia absolvovať antibiotickú a chirurgickú liečbu. Po hexavakcíne sa bežne vyskytujú infekcie dýchacích ciest a stredného ucha. Požadovanie plnej úhrady by bolo veľmi kruté napríklad v prípade cukrovky, jedného zo zriedkavých, no možných následkov očkovania.
Preto sa nazdávame, že najlepší je model po vzore Nemecka, ako je uvedené vyššie.

  • Ak sa nezaočkujeme, čo nás ochráni pred chorobami?

      • Odpoveď je jednoduchá: ten istý imunitný systém, ktorý vás chráni pred stovkami útokov každý deň. Otázka je síce prirodzená, pretože vďaka dlhoročnej propagande je pevne zakorenený dojem, že "vakcíny chránia pred ochorením". Toto tvrdenie je však veľmi slabo preukázané, a z dlhodobého hľadiska nikto nepreukázal, že by očkovanie malo pozitívny vplyv na zdravotný stav ako taký, aj keby potlačilo klinický výskyt konkrétnej choroby. Za predpokladu, že očkovanie nechráni, a napriek tomu ľudia nedostávajú ochorenia, hoci sa nijak špeciálne nechránia, potom nie je dôvod na obavu z ochorení.
      • Ak chcete posilniť imunitný systém, všeobecne uznávanými opatreniami sú:
        • dostatok kvalitného spánku
        • časté umývanie rúk, a hygiena celého tela
        • dostatok tekutín, dospelí aspoň 2,5 litra vody denne (nie chemicky upravovaných nápojov)
        • pravidelný denný režim
        • pravidelná, kvalitná a pestrá strava (najdôležitejšie sú raňajky, potom obed), aspoň 5 rozdelených dávok ovocia alebo zeleniny
        • dostatok vitamínov, či už v prírodnej forme, alebo aspoň pomocou výživových doplnkov
        • znížiť prísun cukru a umelých sladidiel
        • psychická pohoda, eliminovať stres, usporiadať myšlienky
        • láskyplné rodinné a spoločenské zázemie
        • každodenný pohyb, cvičenie