Zamlčané tajomstvá polio vakcínyKto spôsobil obrnu?Pozoruhodnosti ochorenia, papierové víťazstvo a tragickú históriu polio vakcíny v USA nateraz vynecháme. Ak sa chcete dozvedieť viac o ochorení a jeho súčasnej vakcíne, pozrite si dokumenty Kolektívna imunita - mýty a fakty a Päť vakcín naraz (DTaP IPV Hib) – prvé rany vášmu dieťaťu.V tomto článku sa pozrieme, čo polio vakcína spôsobila na Slovensku. Na Slovensku bola vakcína proti detskej obrne zaradená do plošného očkovania detí v roku 1957. Pôvodne išlo o Salkovu inaktivovanú vakcínu. Jej nevýhodou bola náročná výroba, pri ktorej sa nie vždy podarilo dokonale vírus usmrtiť formaldehydom, a hrozila nákaza z vakcíny v ťažkej forme. V roku 1960 sa prešlo na Sabinovu živú vakcínu, ktorá sa považovala za lepšiu voľbu a bola zároveň lacnejšia. Rok 1960 bol zároveň rokom, kedy sa na Slovensku naposledy vyskytol posledný prípad "divokej" obrny; všetky ďalšie prípady obrny od tohto roku boli spôsobené vakcínou (tzv. VAPP). Mnohí obyvatelia poznajú aspoň z videnia nejakého človeka pokrúteného obrnou, a tento obraz bol najlepším argumentom očkovania; paradoxne, málokto vie, že práve vakcína mohla zapríčiniť toto postihnutie, a zriedkavo aj smrť. Vakcína totiž obsahovala živý atenuovaný vírus, takže po zaočkovaní prebehla skutočná infekcia. U väčšiny detí slabá, ale u oslabených mohla mať tragické následky. Okrem toho, očkované dieťa šírilo 4-6 týždňov nákazu vo svojom okolí; táto vlastnosť vakcíny bola známa a považovala sa za "prospešnú" pre udržanie imunity v populácii, ale samozrejme na to taktiež mohli doplatiť oslabení rodinní príslušníci, tehotné matky a ďalšie osoby v užšom kontakte. Zahrávanie sa s ohňom. MutáciePolio vírus sa šíri okrem iného fekálno-orálnou cestou. Od roku 1970 preto prebiehali každoročné odbery vzoriek z kanalizácie, a niekoľkokrát bola zistená prítomnosť vakcínového vírusu. Stalo sa tak aj v roku 2003 vo Vrakuni, mestskej časti Bratislavy. V rámci ďalšieho šetrenia boli poliovírusy preukázané pri Skalici. Tieto odhalenia boli v európskom meradle škandalózne z toho dôvodu, že všetky zistené kmene vakcínových vírusov už boli nebezpečne zmutované - len veľmi málo sa líšili od divokých vírusov. Tieto zistenia mohli značiť, že vakcínový poliovírus sa vymkol z rúk, mutuje a mohol by sa začať nekontrolovateľne šíriť a spôsobovať skutočné epidémie. Takéto "vakcínové epidémie" sa totiž vyskytli v mnohých krajinách (Bielorusko 1965–6, Kanada 1966–8, Egypt 1983–93, Španielsko 2000–1, Filipíny 2001, Madagaskar 2001–2, Haiti 2002, neskôr Nigéria 2005, Čína 2006).V Skalici sa okamžite prestala používať živá vakcína, avšak na Slovensku sa plošne povinne očkovala ešte v roku 2005, čo bol možno európsky unikát. Živá vakcína bola potom nahradená inaktivovanou vakcínou, ktorá sa podávala v kombinovanej injekcii s ďalšími vakcínami. Bol to zaiste krok vpred, ale ani o inaktivovanej vakcíne sa nedá povedať, že by bola neškodná alebo úplne bezpečná. Iróniou je, že ešte v roku 2005 bola živá "lyžičková" vakcína oficiálne "výborná" a "povinná" pre naše deti, a 19.12.2007 ju člen vakcinačnej komisie, prof. Dluholucký, označuje v stanovisku pre NRSR ako "neprijateľnú z celosvetového hľadiska". SV40 a rakovinaPoliovírus nebol jediný, ktorý sa vymkol spod kontroly. Vakcína mala aj ďalšie "špinavé tajomstvo", omnoho zákernejšie a hanebnejšie.Výroba polio vakcíny bola zo začiatku dlho neúspešná, až kým nedošlo k objavu, že vírus je možné množiť na opičích obličkách. Už v začiatkoch výroby Sabinovej vakcíny však výskumníci prišli na to, že vo vakcíne je aj plno neželaných hostí - opičích vírusov pochádzajúcich z onoho podivného "výrobného média". Označovali ich SV (simian virus) a prideľovali im čísla. Väčšina sa považovala za málo škodlivé pre človeka, ale vírus s poradovým číslom 40, objavený v roku 1958 u opíc a v roku 1960 v polio vakcínach, bol zjavne iný prípad: experimenty už v roku 1961 ukázali, že zaočkované zvieratá dostávali niektoré formy rakoviny. SV40 bol voči inaktivácii formaldehydom ešte odolnejší než poliovírus a nedarilo sa ho odstrániť. Prvá správy o jeho nebezpečnosti však boli ututlané. Nebezpečnosť vírusu SV40 sa dlhé roky prehliadala a jeho prítomnosť v jednotlivých výrobných sériách vakcíny sa (radšej) nesledovala a pred verejnosťou zamlčovala. Avšak vírus bol opakovane zistený v niektorých typoch nádorov a desiatky štúdií dnes podávajú dôkazy, že pravdepodobne za ne aj zodpovedá: ide o niektoré typy rakoviny mozgu a centrálneho nervového systému, mezotelióm, rakovinu kostí (osteosarkóm), lymfatického systému (ne-Hodgkinov lymfóm) a pľúc. SV40 je tzv. pomalý vírus a môže skryte pôsobiť aj desaťročia od doby infekcie (očkovania). Počet infikovaných ľudí celosvetovo sa odhaduje na desiatky až stovky miliónov. Pre nás je samozrejme dôležité, či boli kontaminované aj vakcíny používané na Slovensku. Odpoveď je zložitá, pretože samozrejme neboli preskúmané vzorky všetkých ročníkov a výrobných sérií vakcíny. Potvrdilo sa však, že prinajmenšom niektoré série vakcíny používanej celoplošne vo Východnom bloku od roku 1960 boli kontaminované. Druhou logickou otázkou je, či aj v dnešnej dobe môžu byť niektorí ľudia infikovaní a teda potenciálne ohrození následkami tohto vírusu. Odpoveď je šokujúca: áno. Podľa nameraných protilátok, v Maďarsku sa s týmto vírusom stretlo 1,3-8,7% populácie, v Čechách 1-4%. Niektoré vekové skupiny boli infikované až v miere 15,6% v Maďarsku a 8,3% v Čechách. Môžeme s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že situácia na Slovensku bude zrejme podobná. Druhým šokujúcim zistením je, že infikovaní boli v rovnakej miere ľudia, ktorí neboli očkovaní polio vakcínou, alebo dostali sériu vakcíny bez kontaminácie. Z toho vyplýva, že vírus sa už zrejme samostatne šíri v populácii. Pravdepodobnou cestou je vnútromaternicový prenos z matky na dieťa, a sexuálny styk. U detí, ktoré sa narodili matkám infikovaným kontaminovanou vakcínou, je riziko rakoviny 13x vyššie. SIV/HIV a iné
Ďalším "špinavým tajomstvom" je kontaminácia vírusom SIV, ktorý taktiež
pochádza z opíc, na ktorých sa vakcína pestovala. SIV je na
nerozoznanie od HIV a bol preukázaný aj v obličkách laboratórnych opíc;
obličky sú pritom "materiálom" pre výrobu polio vakcín. Možno si
spomeniete, že jednou z hlavých teórií vzniku AIDS je, že opičí vírus
SIV sa preniesol na človeka, "pravdepodobne pohryzením". Je šokujúce,
že sa stále prehliada omnoho pravdepodobnejší a do očí bijúci spôsob
tak rýchleho rozšírenia ochorenia, ktorým je nakazenie stámiliónov ľudí
infikovaným opičím materiálom - polio vakcínami. V rokoch 1957-1960
bolo očkovaných 325000 detí v rovníkovej Afrike (Belgické Kongo,
Rwanda, Burundi) v rámci pokusov Dr. Koprowskej, vrátane 75000 detí z
Leopoldville v Belgickom Kongu (dnes Kinshasa, Zaire). Dr. Sabin, autor
vakcíny, oznámil v roku 1959, že vakcíny použité v týchto pokusoch
boli/sú kontaminované "neznámym vírusom ničiacim bunky". V roku 1986,
keď sa začalo pátranie po pôvode vírusu HIV, sa zistilo, že najstaršia
krvná vzorka s preukázaným vírusom HIV pochádza z roku 1959 z
Leopoldville... Najväčší výskyt AIDS sa následne preukázal práve v
Belgickom Kongu, Rwande a Burundi. |
|
|